Klíma na Zemi
Členenie podnebia na Zemi určuje prevládanie typov vzduchových hmôt počas celého roka (tým vznikajú hlavné pásma), alebo sezónne striedanie vzduchových hmôt (tým vznikajú prechodné pásma). V pásmach rozlišujú kontinentálne a oceánske typy, ako aj typy klímy západných a východných pobreží pevnín.
Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia - celoročne v ňom prevláda ekvatoriálna vzduchová hmota. Prakticky stála intenzita slnečného žiarenia počas roka podmieňuje vyrovnaný teplotný režim. Priemerné mesačné teploty vzduchu sú 24-28°C. Vysoký výpar a teploty spôsobujú veľkú vlhkosť vzduchu. Stúpanie vzduchových más vedie k vzniku oblačnosti, z ktorej padajú výdatné zrážky (nad pevninou popoludní, nad oceánmi v noci). Ich ročný úhrn je 1 000– 3000 mm a rozloženie počas roka je prevažne rovnomerné.
Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov - je charakteristické sezónnym striedaním sa vlhkej ekvatoriálnej a suchej tropickej vzduchovej hmoty. V dobe letného monzúnu, ktorý prúdi od rovníka, padajú výdatné zrážky v podobe lejakov (obdobie dažďov). Pri zimnom monzúne je zrážok málo. Ročný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje zhruba od 3 000 mm do 1 500 mm, v závislosti od trvania obdobia dažďov. V pohoriach, kde vzduch musí vystupovať, sú súhrny zrážok niekoľkokrát väčšie.
Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu - prevláda suchý tropický vzduch s malou oblačnosťou. Zemský povrch je intenzívnejšie ožiarený ako v ekvatoriálnom pásme, a preto sú v ňom oblasti s absolútnymi maximami teploty na Zemi. Denné amplitúdy teploty vzduchu môžu dosahovať 40°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je pod 250 mm.Typ podnebia západných pobreží pevnín má relatívnu vlhkosť vzduchu a veľmi málo zrážok (pod 100 mm ročne). Je to svojrázny typ podnebia pobrežných púští (západné pobrežie Sahary, Namib, Atacama), ktorý sa formuje pod vplyvom prívodu chladného, morského vzduchu z oblastí studených morských prúdov.
Subtropické pásmo má v porovnaní s tropickým pásmom vzrastajúce sezónne rozdiely. V lete prevláda tropický vzduch s teplým, suchým a jasným počasím a v zime vzduch miernych šírok s chladnejším daždivejším počasím. V kontinentálnom subtropickom type sa priemerné mesačné teploty vzduchu blížia k 30°C. Ročný úhrn zrážok je okolo 500 mm. Niekedy zrážky padajú v podobe snehu, stála snehová prikrývka sa však netvorí. Veľmi odlišný – monzúnový - ráz má typ subtropickej klímy východných pobreží pevnín, kde najviac zrážok je v lete pri prúdení oceánu.
Pásmo miernych šírok – mierne pásmo. Po celý rok v ňom prevláda polárny vzduch. Charakteristické je isté striedanie sa cyklonálnych a anticyklonálnych situácií, čo spôsobuje veľkú premenlivosť počasia. V kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké a studené zimy s trvalou snehovou prikrývkou. Oceánsky typ – typický pre západné oblasti kontinentov – sa vyznačuje pomerne teplou a vlhkou zimou bez trvalej snehovej prikrývky a chladným vlhkým letom. Rozloženie zrážok počas roka je zhruba rovnomerné. Východné oblasti kontinentov majú vlastne monzúnovú klímu s chladným daždivým letom (letný monzún) a mrazivú suchú zimu.
Subarktické pásmo je charakteristické prevládanie arktického vzduchu v zime a vzduchu miernych šírok v lete.
Arktické (antarktické) pásmo - prevláda v ňom arktický (antarktický) vzduch po celý rok. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca nedosahuje 0°C. Ročný úhrn zrážok je nízky (100– 200 mm).
Malé územie môže mať prakticky rovnakú makroklímu. Ak sa jeho reliéf výraznejšie rozčleňuje, tak v rámci rovnakej makroklímy sa formujú rôzne miestne klímy – topoklímy, napr. topoklíma výslnných južných a tienistých severných svahov, plošín a dna dolín s charakteristickými inverziami teploty.
Klíma našej Zeme sa neustále menila už od prahôr. Štúdiom týchto zmien sa zaoberápaleoklimatológia. Najpodrobnejšie informácie o zmenách klímy sú zo štvrtohôr. V starších štvrtohorách boli na severnej pologuli studené ľadové doby, medzi ktorými boli teplé medziľadové doby. Príčiny vzniku ľadových dôb nie sú jednoznačne objasnené. Mohli byť spôsobené zmenami slnečnej radiácie, zmenami charakteru medziplanetárnej hmoty, zmenami atmosféry Zeme, tektonickými pohybmi.
Každá vedná disciplína sa uplatňuje v praxi najmä tým, že dokáže vypracovať predpovede – prognózy. V sústave meteorologických vied má túto úlohu synoptická meteorológia.
Zmeny počasia možno predpovedať len na základe poznania geografického rozloženia meteorologických prvkov a javov vo väčšom priestore. Ich hodnoty sa pre daný časový okamih nanášajú špeciálnymi znakmi a číslami do synoptickej mapy.
Ako všetky živé organizmy – aj ľudia viac či menej výrazne reagujú na zmeny počasia. Osobitne intenzívne reagujú meteorosenzitívni ľudia.