Planetárne členenie biosféry
Bioklimatické pásma a zóny (mimo pohorí)
V súlade so zmenou klimatických podmienok od rovníka k pólom vzniklo pásmovité a zonálne usporiadanie rastlinstva a živočíšstva.
V ekvatoriálnom a tropickom pásme je po celý rok dostatok tepla, ale množstvo vlahy na súši je rôzne, čo zásadne vplýva na zonálne usporiadanie rastlinstva a živočíšstva.
Dažďové rovníkové lesy sa rozprestierajú v pásme pozdĺž rovníka, kde spadne aspoň 2000-3000 mm zrážok. Sú bujné, husté a vysoké, stromy tvoria 4 až 5 poschodí s veľmi pestrým a bohatým drevinným zložením. Pre amazonské pralesy sú typické leňochod, mravčiar, vrešťan, kolibrík.
Savany sú trávnaté plochy s roztrúsenými stromami a kríkmi. Stromy bývajú nízke, rozložité, často s dáždnikovitou korunou. S predlžujúcim sa obdobím sucha lesy prechádzajú do krovinných až trávnych porastov. Pre africké savany sú typické antilopa, zebra, žirafa, slon africký, lev, gepard.
Monzúnový les sa najviac podobá savanovému, v suchých častiach monzúnovej Ázie. Zo živočíšstva pre túto oblasť je charakteristický najmä slon indický, okuliarnik indický a tiger.
Savany postupne prechádzajú do polopúští a v blízkosti obratníkov, kde je extrémne sucho, nastupujú púšte. Rastlinstvo sa vyskytuje len sporadicky, je chudobné na druhy. Uplatňujú sa suchomilné byliny, najmä tvrdolisté sivozelené trávy a sukulenty. Na miestach, kde vystupuje podzemná voda, sú ostrovy bujnej stromovej vegetácie –oázy. V Afrike je pre ne typická palma datľová.
V subtropickom a miernom pásme rozhodujúcim činiteľom pre celkový ráz organického sveta je ubúdanie tepla s rastúcou geografickou šírkou a jeho rozdelenie na letný a zimný polrok. Subtropické púšte sa ťahajú v pásmach pozdĺž obratníkov, prechádzajú postupne do suchomilných krovinných a bylinných porastov a ešte ďalej od obratníkov ich striedajú subtropické svetlé xerofilné redšie lesy nižšieho vzrastu. Dreviny v týchto oblastiach na zimu, ktorá je mierna až teplá a obyčajne vlhká, nezhadzujú listy. Stredomorská oblasť má charakteristické druhy živočíchov ako opica magot, dikobraz, jašterice, chameleón, gekon. Veľmi husté krovinné porasty tvrdolistých drevín sa nazývajú macchie.
V subtropických lesoch je dostatok vlahy a tepla zhruba po celý rok a umožňuje rast bujných, druhovo bohatých a vždyzelených lesov.
V kontinentálnych oblastiach v prechodnom pásme medzi púšťami a lesmi mierneho pásma s nízkym úhrnom zrážok leží zóna stepí. Nedostatok vlahy, vysoké teploty a s nimi súvisiaca malá relatívna vlhkosť vzduchu a vysoký výpar zabraňujú rozvoju lesa. Na stepiach žije mnoho hlodavcov, z vtákov najmä kurovité.
Podstatnú časť severného mierneho pásma zaberajú listnaté a ihličnaté lesy. Listnáče zhadzujú na zimu listy, pretože neznášajú silné mrazy. Podstatná časť ihličnanov silné mrazy znáša, a preto ihličnaté lesy suverénne dominujú v kontinentálnych oblastiach. Buk lesný vyžaduje viac oceánsku klímu. Dub je teplomilnejší a vydrží väčšie vlhkostné a teplotné výkyvy.
Ihličnaté lesy zaberajú širokú zónu, zvanú tajga, ktorá sa v Euroázii tiahne rovnobežkovým smerom od Škandinávie až po Tichý oceán. Tajgu tvoria viaceré druhy smrekov, smrekovcov a borovíc s prímesou niektorých listnáčov, najmä briez.
Živočíšstvo listnatých a ihličnatých lesov severného mierneho pásma je pestré a bohaté, pričom na oboch svetadieloch je veľmi podobné. Typickí zástupcovia sú jeleň, medveď, rys, kuna lesná.
Živočíšstvo Austrálie, Južnej Ameriky a Afriky sa vzájomne veľmi odlišuje, aj keď možno pozorovať korene starého príbuzenstva. V Austrálii a na Novom Zélande žije mnoho vačkovcov, vtákopysk. Niekoľko druhov vačkovcov žije v Južnej Amerike, pštrosovité sa vyskytujú aj v Afrike.
V zóne tundier vo vysokých zemepisných šírkach s priemernou teplotou vzduchu najteplejšieho mesiaca pod 10°C les nemôže už rásť pre nedostatok tepla. Les sa končí polárnou hranicou lesa, kde nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem. Smerom k pólom nastupuje podzóna krovitých tundier. V Európe ju tvoria najmä breza trpasličia a viaceré druhy krovitých vŕb.
Rastlinstvo svetového oceánu závisí najmä od vlastností vody, ktoré sa výrazne menia s jej hĺbkou a geografickou šírkou. V povrchových vrstvách vody, kde je dostatok svetla, žije podstatná časť rastlinstva, najmä mnoho rias a iných nižšie organizovaných rastlín, viazaných na fotosyntézu a mnoho živočíchov, ktoré sa s nimi živia. Časť živočíšstva bez výraznejšieho aktívneho pohybu spolu s rastlinstvom sa nazýva planktón. Poskytuje potravu vyšším živočíchom. Dno hlbokých oceánov je veľmi chudobné na početný stav a druhy živočíchov, takže dno hlbokomorských priestorov tvoria obrovské takmer pustinné plochy.
Plytké šelfové vody trópov sú domovom koralov, ktoré často tvoria ostrovy, ba až mohutné bariéry. Studené moria obsahujú viac rozpusteného vzduchu, preto majú aj viac planktónu. Druhovo je síce chudobnejšie, ale bohaté na počet jedincov.
V súlade so zmenou klímy s rastúcou nadmorskou výškou sa rastlinstvo usporiadalo do vertikálnych vegetačných útvarov, do vertikálnych zón, podzón, stupňov. Hranice vegetačných stupňov úzko súvisia s teplotnými pomermi a v suchých oblastiach s nedostatkom vlhkosti.
Vo vlhkých trópoch les vystupuje do výšky približne 3500 m, v suchších trópoch ešte vyššie. Vyššie je krovinný stupeň prechádzajúci do zóny bylinnej vegetácie. Nad ňou je zóna vysokohorských pustín, ktorá prechádza do zóny večného snehu a ľadu.
Na Slovensku asi do výšky 550 m je dubový stupeň, v ktorom dominovali dubové a dubovo-hrabové lesy (dnes väčšinou premenené na poľnohospodárske plochy). Nad ním sa vytvoril bukový stupeň siahajúci približne do výšky 1250-1300 m s dominujúcimi bučinami a jedľobučinami. Ešte vyššie sa rozprestiera smrekový stupeň, reprezentovaný smrečinami. Siaha po hornú hranicu lesa do 1450 m v Malej Fatre a do 1710 m vo Vysokých Tatrách. Nad ňou sa rozprestiera kosodrevinový stupeň s krovitými porastmi kosodreviny. Smerom nahor kosodrevinu nahrádzajúvysokohorské (alpínske) spoločenstvá s častým výskytom plazivých nízkych kríčkov, najmä vysokohorských druhov vŕb a tiež bylín s veľkými sýtofarebnými kvetmi.